Keď vám domáca skáče po hlave

Autor: Tomáš Plavec | 31.10.2014 o 17:11 | Karma článku: 6,86 | Prečítané:  1778x

Keď vám domáca skáče po hlave a žiada od vás peniaze, na ktoré nemá nárok - neplaťte. Alebo si ich aspoň vybojujte späť. Nejde o sumu, ale o princíp. 

Po tom ako som sa vo februári 2011 sťahoval do Bratislavy, takmer rok som býval v Petržalke v 3-izbovom byte, kde som mal prenajatú jednu izbu. Posledné tri mesiace sme tam dokonca s polovičkou boli dvaja. Logicky sme veľmi rýchlo zvážili, že v jednoizbovom byte nám samým bude určite lepšie. A keďže sme zatiaľ nemali záujem využiť „výhodné“ ponuky financovania od bánk na „výhodnú“ kúpu bratislavského bytu, preferovali sme nájom. A chceli sme ísť do Dúbravky, keďže sme chceli pokojnejšie bývanie (aby nám nechodil popod okná autobus) a polovička by to mala bližšie do roboty. Keďže sme mali veľkú radosť z realitných agentúr, cez ktoré ide väčšina predajov, ktoré ani nevedia či je ešte byt na predaj a fotia si ho prvý krát keď idú s vami na obhliadku, boli sme radi, keď sme našli inzerát mimo realitných portálov.

Byt bol v novostavbe a oproti tým, čo sme pozerali predtým, o niečo krajší a útulnejší. Okolie bolo síce ešte rozostavané, ale malo sa to čoskoro dokončiť (aj o dva roky však vyzeralo rovnako, ak nie horšie, ale to sme ešte nevedeli). Vzhľadom na to, že až priveľa bytov na prenájom súťaži v kategórií „napracte tam čo najviac zariadenia bez ladu a skladu“, tento byt nám pripadal práveže útulný a pekne zariadený.

Domáca tiež vyzerala veľmi dobre – energická, usmiata a so sklonom k ezoterike. Veď jej vec. Dokonca sa ukázala byť zo starej školy a zmluvu napísala rukou, pričom nájomné sme platili osobne v hotovosti. To vôbec nevadilo.

Keď sme byt trochu poriadili (prechádzajúci nájomníci sa s upratovaním nepretrhli a urobili ho len povrchne), začali sme zisťovať niektoré nedostatky. Napr. plastové okná, ktoré nemohli mať viac ako dva – tri roky, nedoliehali poriadne a výrazne sa rosili. Upozornili sme na to domácu a ona sa nám posťažovala, že to už urguje nejaký čas. Nakoniec niekoho zohnala a dali sme na seba kontakt, aby sa opravár mohol zastaviť. Nikto neprišiel.

V tom čase som zakladal svoju firmu a chcel som mať sídlo tam kde sme bývali, aby mi tam mohla chodiť pošta. Dozvedeli sme sa však, že naša domáca technicky ešte stále nevlastní byť, ktorý prenajímala. Dva roky na to, ako ho vyplatila. Začínalo to byť čoraz zaujímavejšie, ale my sme domácu videli ako človeka, ktorému bolo ukrivdené. Chceli sme preto pomôcť ako sa len dalo. Dnes už viem, že to bolo pekne naivné.

Na schôdzi vlastníkov bytov (trošku eufemický opis schôdze v dome, kde tretinu bytov stále vlastní firma, ktorá už dostala zaplatené ale prepis za dva roky neurobila) sme zistili kontakt na právnika, ktorý zastupoval byty, ktoré ešte nemali prepis. Okrem toho sme spísali všetky vady bytu, ktoré sme našli, aby sa to mohlo reklamovať (toto sa ukázalo ako geniálny nápad, keďže sme mali písomný doklad o vadách, ktoré na byte boli keď sme prišli). Vzhľadom na to, že nestačilo len spísať vady, ale bolo ich treba aj napraviť, sme prevzali iniciatívu a volali sme opravárov. Balkónové dvere a platové okná sa museli dopasovať, batéria v kuchyni vymeniť (cez tesnenie kvapkala voda do skrinky pod drezom, aj keď bola voda zastavená – okrem toho bola zle namontovaná a nepasovala tam), nadmernú vlhkosť v byte sme museli korigovať dvomi pohlcovačmi vlhkosti. To už samozrejme nezachránilo podlahu pri balkóne, pretože tá bola odutá.

Bloky sme si odložili, stretnutie s domácou sa skončilo remízou. Okná nám preplatila, batériu nie, lebo vraj to bolo predražené. Vraj ešte zistíme ako sa to robí, aby nás neogabali. Ona vraj dala namontovať komplet kuchyňu za 100 EUR. Musíme priznať, že tak to aj vyzeralo.

Blížil sa záver roka a my sme sa tešili na vyúčtovanie. Mali sme totiž pomerne vysoké zálohy za energie (70 EUR mesačne) a keďže sme mali úspornú prevádzku, vychádzali pomerne slušné preplatky. Susedia už vyúčtovania mali niekoľko týždňov a my stále nič. Tak sme poslali domácej prepočty, podľa ktorých nám vychádzali preplatky vo výške jedného nájmu. Povedala, že zatiaľ ešte nič nemá, ale keď vyúčtovanie príde, tak nám dá vedieť. Máme si nachystať celý nájom a ničoho sa nebáť. Ešte ten deň sa ozvala (nebolo to prvý krát čo tvrdila, že niečo nemá a šmahom ruky to už mala) že sú tam nejaké preplatky, takže nám ich odpočíta. Boli však nižšie, ako sme počítali my. Nebolo sa veľmi kde pomýliť, stavy hodín sme mali, zálohy boli určené a spotreba tiež jasné. Problém bol však ten, že vyúčtovacie obdobie bolo od jesene a my sme prišli až na konci januára. Do spotreby boli teda započítané aj tri mesiace, počas ktorých sme tam nebývali. A keďže to boli zimné mesiace, spotreba bola vyššia ako zálohy.

Začali sa dlhotrvajúce rokovania, počas ktorých sme stále počúvali, ako nemáme pravdu a ako majú pravdu elektrárne (to sme nespochybňovali, len sme odmietali platiť za niečo, čo sme nespotrebovali my) a ako nemôžme mať veľké preplatky, pretože elektrárne a plynárne vedia lepšie koľko máme spotrebu a podľa toho nastavujú zálohy (to by znamenalo, že spotrebu máte neustále rovnakú) atď atď. Už som sa musel uchýliť k tomu, že som každé jedno číslo zo svojich prepočtov musel dokazovať a ako na ZŠ rátať položku po položke. Nakoniec pochopila, že zo starými nájomníkmi si nespravila zúčtovanie keď odchádzali a peniaze si mala pýtať od nich a nie od nás. Ale tak jednoduchšie je spojiť všetko do jedného, aby tak sporiví doplácali na tých čo míňajú viac. Nakoniec sa ale nevzdala a ak sme chceli svoj preplatok, tak sme mali zaplatiť tretinu vyúčtovania za byt (to čo posiela správca domu), čo sme nemali v zmluve. Ani to, že budeme platiť časť záloh správcovi bytu. Povedali sme že OK (jednorázovo). Tým sme si do budúcnosti zavarili. Našťastie to nebolo písomne v zmluve, tam stále svietilo, že platíme elektriku, plyn a H2O. A že máme šetriť. Veď sme aj šetrili.

Nastalo obdobie kľudu, zálohy za energie sa znižovali (aj keď domáca nám to kompenzovala zavedením nových platieb za byt) a neustále sme boli pozívaní na PREBUDENIE. Domáca totiž chodila na školenia do Indie a odtiaľ sa vracala plne prebudená (mala na to aj papiere). Svetelnou meditáciou sme si mali prečistiť čakrový systém, dikša tak mohla lepšie prúdiť a my sme sa mali stať čistejším a silnejším kanálom pre túto nádhernú energiu. Rozprávala nám o tom, že keď zmeníme myslenie, peniaze k nám prídu samé. Proste vesmír, energia a peniaze. Peniaze sú totiž energia. Začali sme chápať jej zmýšľanie.

Medzitým predávala ďalší byt a dokonca nám aj dala novšiu chladničku. Ta stará totiž netesnila a bola hlučná. To nám počas ďalších „rokovaniach“ o peniazoch neustále vyhadzovala na oči, ako nám ona dala chladničku. To je síce pravda, ale museli sme si ju doniesť a zabezpečiť odvoz a likvidáciu starej chladničky. Takže jej novšia chladnička išla do jej bytu a stará išla do likvidácie. Nemusela pre to urobiť nič. Samozrejme, boli sme vďační.

Potom sa však začalo nové kolo problémov. Najskôr mi vystrašená polovička volala, že v celom byte vyhodilo poistky a ozvala sa rana. Odišiel digestor. Našťastie sused bol na blízku, poistky nahodil ešte kým som prišiel domov. Zavolali sme elektrikára, ktorý digestor zaizoloval a povedal, že odsávať bude, ale svietiť určite nie. Domácej sme povedali, že navrhujeme ponechať starý digestor a kúpiť svetlo do kuchyne na linku. Bude to svietiť lepšie ako digestor a zároveň to bude lacnejšie. Okrem toho tam nebude strašiť zväzok káblov trčiaci zo steny. Povedala niečo také, že nech sme šťastní a plní lásky a nech si to spravíme vo vlastnej réžii. Tak sme spravili. Lenže toto jej vyjadrenie znamenalo, že nám nepreplatí ani cent.

Po nejakom čase odišla práčka, pričom bolo potrebné vymeniť predný panel za viac ako 100 EUR. Opäť namietala, že ona by to neopravovala, ale že má ešte jednu práčku. Že to bola naša iniciatíva a preplácať nám to nebude. To už začínalo byť na pováženie. Ako dôvod toho, že nám nepreplatila údržbu boli postupne označené tieto príčiny: predražená oprava (nová batéria s montážou spolu za 50 EUR), to že sme sa „dohodli“, že to bude v našej réžii – teda keď sme sa ozvali, mali sme si to urobiť sami. No a potom bol dôvod, že nám nič nepreplatí aj to, že sme sa neozvali. Namietali sme, že či jej nepripadá taká veľká investícia do jej práčky trochu „mimo mísu“. Povedala, že nová práčka sa dá kúpiť za 200 EUR, takže oprava za viac ako 100 EUR je zbytočná. Tak sme sa ozvali, že OK – čo by s ňou teda robila. Chceli sme si ju totiž ponechať, keď ju teda chcela vyhodiť. Neozvala sa. Neskôr navrhla, že nám ju predá – za 100 – 150 EUR. To sme už brali ako vtip. Tak raz nová práčka stojí 200 EUR keď sa jej to hodí a potom zase jej pokazená práčka (ktorú sme my opravili) stojí takmer toľko isto. Pritom sme vlastne nemali mať o čom debatovať, v zmluve bolo napísané, že náklady na údržbu nad 65 EUR (neskôr nad 50 EUR) platí ona. A nebolo napísané nič také, že kto má koho kontaktovať v prípade poruchy.

Bez rozpisovania ďalších detailov len napíšem, že ďalšie vyúčtovanie bolo podobnou katastrofou ako to predchádzajúce. Vesmír proste žiadal, že musíme dávať viac energie (peňazí) a tomu správnemu nositeľovi prebudenia (teda jej). Bola odhodlaná túto misiu splniť.

Z dôvodu našej nízkej spotreby nám znížili zálohy (z pôvodných 70 EUR za vodu, plyn a elektriku sme sa dostali na 35 EUR), lenže to nám zabudla povedať a niekoľko mesiacov sme platili pôvodné. Keď sme sa ozvali, najskôr sa tvárila že nevie o čom hovoríme. Už to začínalo byť únavné. Raz zabudla zaplatiť zálohu za elektriku a prišli nás odpojiť. Tak sme jej povedali, že môžeme zálohové platby platiť priamo my. Tak si to vysvetlila tak, že môžeme platiť aj kompletné vyúčtovanie za byt – všetky zálohové platby vrátane platenia správcu. Začal som mať pocit, že za chvíľu jej budeme platiť aj cestovné náklady. Vždy keď nám znížili zálohové platby, tak nám začala pridávať nové a nové položky, čo sme mali platiť. A vždy bol argument ten, že sme sa „dohodli“ a že sme to predsa chceli všetko platiť. Ja idiot som podpísal (bol som paralyzovaný tou absurditou). Našťastie bola natoľko chamtivá, že napísala len sumu, ale nie položky ktoré máme platiť. Takže stále sme mali platiť len nájom a energie, nič iné. Preplatky sa začali navyšovať, ale ich vymožiteľnosť bola otázna.

Ukázala sa ako geniálny manipulátor. Keď sme rátali vyúčtovanie, vždy sme jej poslali ten najjednoduchší excel so základnými prepočtami. Na to neodpovedala, ale prišla vyzbrojená tromi popísanými A4 papiermi a pol hodinu do mňa hustila piate cez deviate, miešal hrušky s jablkami a tvrdila, že nemáme pravdu. Keď som nesúhlasil, tak začala zmierlivejšie, skúšala rôzne finty, že čo by sme mali ešte platiť, lebo veď sme to podpisovali na nejakom papieri. Veď ona nechce naše peniaze (samozrejme) a všetko to robíme spoločne. Išli sme položku po položke a keď začala prispôsobovať metodiku výpočtov tomu, aby dospela k nejakému želanému výsledku, povedal som že nesúhlasím. „Spoločne“ znamenalo to, že ona rozprávala a nepustila ma k slovu. Keď to nešlo, v polovici výpočtu si zavolala moju drahú a chcela od nej potvrdenie, že je to správne. Drahá mala toľko duchaprítomnosti, že nepovedala nič. Nakoniec sme nedospeli k ničomu ale už sme boli z toho takí unavení, že sme sa rozhodli, že to ešte raz poriadne nachystáme a v prípade, že nebude súhlasiť, zažalujeme ju za neoprávnené obohatenie sa. Fakt sme boli toho schopní a boli sme na to pripravení. Aj sme jej to napísali.

Začali sme byť „svine“ aj my. Proste sme museli brániť naše záujmy. Nedalo sa pokračovať v systéme, že to čo sa jej nechcelo, nepreplatila (takmer nič) a čo sa jej zachcelo, tak sme platili my (takmer všetko). Získali sme potvrdenie, že máme zaplatené nájomné v konkrétnej výške (dovtedy sme nemali a platili sme v hotovosti). Následne sme vyčíslili o koľko sme zaplatili naviac oproti zálohám, ktoré zaplatila ona. Museli sme si obehať susedov, aby sme videli, aké sa platia zálohy. Ona nám rada papiere ukázala na pár sekúnd, aby sme videli, koľko treba zaplatiť nedoplatok za vodu. Ten bol skutočne nejakých 80 EUR. Ale že sme zaplatili takmer 200 EUR na zálohách za vodu naviac, to už nespomenula. Podobne to bolo s vyúčtovaním bytu. Jednorázovo sme súhlasili s tým, že zaplatíme 100 EUR za niektoré položky ročne. Zrazu tvrdila, že sme súhlasili, že to už tak bude stále. V zmluve nič také nebolo. Tvrdila, že má papier z našim podpisom. Tak sme jej povedali, že nech ho donesie. Nedoniesla. Ale tvrdila, že sme sa „dohodli“ a tie položky sú už aktuálne na úrovni 130 EUR. To bola samozrejme tiež blbosť. Ale ona raz brala zálohové platby, raz reálnu spotrebu, raz výsledok vyúčtovania - hlavne aby jej vyšla nejaká pekná suma, čo máme zaplatiť.

S boľavým žalúdkom sme pripravili záverečný plán dohody, kde by nám vyplatila peniaze, ktoré sme zaplatili naviac výmenou za to, že do zmluvy napíšeme položky vyúčtovania za byt, ktoré máme odteraz platiť v rámci nájomného. Potrebovali sme od nej získať niekoľko sto eur a už som bol tak unavený a domotaný, že mi bolo jedno, ako k tej sume dôjdeme. Dokonca sme zistili, že vzhľadom na bordel v dome sa za vodu rok predtým neplatilo ani euro, ale my sme platili plné zálohy (ktoré sa domácej v plnej výške vrátili a ona ich ešte nemusela zaplatiť – možno ani nebude musieť). Už som bol tak vytočený, že som začal pýtať aj tie, inak sa nedohodneme a naše výpočty berieme na súd. To už som bol zlý. Drahá zasiahla, nech neblbnem, že to nie. Tak som povedal, že OK (ústupok). Improvizovanú scénku „dobrý a zlý policajt“ sme zahrali bravúrne. Po tom, ako sme dosiahli dohodu sme oznámili, že končíme a ideme preč.

Záver: Právnici nám nevedeli povedať, ako je to stou údržbou. Zákon o prenájme hovorí, že drobné opravy a údržby platí nájomník (aké drobné, by mala stanoviť zmluva) a že väčšie je povinný odstrániť nájomca, po tom, ako ho nájomník kontaktoval. My sme to ale mali v zmluve napísané inak. Mali sme stanovenú sumu, po ktorú platíme opravy my. Ale nebolo tam nič o tom, že kto má koho kontaktovať. Takže sme sa museli dohodnúť, že ako sa bude postupovať. Určite však nie tak, že by sme nedostali ani cent. Nakoniec sme dostali aspoň za elektrikára, ale nie za svetlo. Ani za práčku. Ale vytrieskali sme z nej tie peniaze, ktoré nám platili za zálohy, ktoré sme v nevedomosti zaplatili naviac. Tam bol jednoznačne porušený zákon o neoprávnenom obohatení. Museli sme si však k tomu zohnať všetky podklady, v rámci príjemnej debaty o vesmíre potvrdenie o zaplatení všetkých nájomných a napriek protestom (je to vraj buzerácia) sme si oskenovali vyúčtovania. VŽDY BOJUJTE ZA SVOJE ZÁUJMY, AJ NAPRIEK TOMU, ŹE PROTI VÁM STOJI ZRUĆNÝ KOMUNIKÁTOR A MANIPULÁTOR. Ten sa vám bude snažiť nahovoriť, že je nevyhnutné, aby ste platili čoraz viac, napriek tomu že za to nič naviac nedostávate. Sedliacky rozum by vám mal však hovoriť opak. Držte sa ho.

P.S.: Keď sme odchádzali, na rozlúčku sme nedostali celú kauciu, ale o 50 EUR menej. Vraj pre prípadné nedoplatky na plyne a elektrike. Keď to bude v poriadku, tak to dostaneme späť. Mali sme pritom vypočítané na základe stavu hodín k danému dňu, že nedoplatky by určite nemali byť. Nechcela to však vtedy riešiť. Čo myslíte, ozve sa a pošle nám 50 EUR? J

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?