Nemenovaná firma ma pri reklamácii jej nekvalitných značkových výrobkov tak vytočila, že som o tom už proste musel napísať. Nedával som si veľmi servítku pred ústa a musel som si z toho trochu robiť žarty, pretože to bolo skutočne absurdné. Kto čítal môj predchádzajúci blog tak vie. Čo ma šoklo, to bola spätná väzba. Blog sa stal druhým najčítanejším na blog.sme.sk v druhom májom týždni, presne pred mesiacom. Nešlo len o to, že to čítalo viac ako 37 000 ľudí, ale veľa ľudí mi aj napísalo. A dokonca pomohlo. Túto nešťastnú reklamáciu som dotiahol do úspešného konca a rád by som sa podelil o túto skúsenosť. Nechcem byť len e-kriklúň na blogu, treba byť aj trochu konštruktívny.
Keď bola prvá časť blogu už „za zenitom“ a postupne sa prepadla z vrcholov popularity na blog.sme.sk, zobudil sa sekretariát pre PR a právne oddelenie spomenutej firmy a poponáhľalo sa s vyhrážkou. Vraj hrubým spôsobom očierňujem spoločnosť a ešte poškodzujem jej dobré meno a ohováram... tú spoločnosť. Ak okamžite neprestanem, budú ma podozrievať zo spáchania vyššie uvedených deliktov. A rovno aj žalovať, pretože som v zmysle §196 z.č. 301/2005 Z.z. poškodil dobré meno spoločnosti ako aj úmyselne ohováral. A mám 24 hodín na to, aby som „blog“ stiahol.
Keďže teta zo sekretariátu dala slovo blog do úvodzoviek a citovala úplne iný zákon, než ten, ktorý skutok ohovárania (to je §373 ods. 1 č. 300/2005 Z.z.) upravuje, vedel som, že bude sranda. Samozrejme, nebolo mi všetko jedno a tak som sa poradil s právnikom a blog som upravil tak, aby sa v ňom nevyskytovalo meno firmy. Proces reklamácie nebol ešte dotiahnutý a ponechanie blogu v pôvodnom znení by nikomu nepomohlo (po dvoch týždňoch ho už čítalo veľa ľudí a rozprúdil diskusiu, to bol cieľ) a mne skôr poškodilo (mohol by som chodiť po súdoch a hádať sa o kravinách).
Ako som spomínal, dosť ľudí potvrdilo moju skúsenosť a postupnosť krokov prebiehala takmer ako u mňa, človek by povedal, že to ide podľa manuálu (ale to určite nie, to je vylúčené). Ale Viktor (ďakujem) mi dal aj kontakt na dobrého znalca, pretože som chcel nezávislého. Tento znalec je dokonca tak férový, že topánky posúdi, a v prípade, že by bola reklamácia neoprávnená, nebude posudok robiť a nechá si zaplatiť len za poštovné a balné (10 EUR). V prípade, že reklamácia je oprávnená, zaplatím cenu posudku, ktorú mi však je predajca povinný preplatiť (spolu s obuvou a všetkými vydokladovanými nákladmi).
A hádajte čo. Reklamácia bola oprávnená, chyba bola spôsobená použitím nekvalitného materiálu, išlo o skrytú chybu (nedá sa zistiť vizuálne ani hmatom a prejaví sa v priebehu nosenia obuvi) a okrem toho išlo o funkčnú chybu a neodstrániteľnú chybu obuvi. Tento znalec mi dokonca povedal, že túto konkrétnu značku robil už viackrát a ešte sa nevyskytla neoprávnená reklamácia.
Veľmi sa mi páčila nasledujúca komunikácia s predajcom obuvi. Tretí krát som sa musel trepať do Avionu (prvý krát som to zaniesol na reklamáciu, druhý krát som si prišiel po ňu a zistil, že za všetko môžem ja), doniesol som im krabičku s topánkami (na ktorých bola plomba od znalca), znalecky posudok, pokladničný blok a doklad z pošty. Predavačky sa múdro pozreli a kývali hlavou, že to treba posúdiť. Takže opäť mi nechali papierik o reklamácii s tým, že sa do dvoch týždňov ozvú. Vraj si ešte musia znalca preklepnúť, už sa im vraj stalo, že znalec nemal oprávnenie a takto ich poškodil. A vraj sa aj súdia už. To bolo v nedeľu, utorok mi prišiel e-mail, že mi to teda uznali a preplatia všetky náklady. Už sa teším, ako tam pôjdem štvrtý krát. Ale dobre, zákon sa neporušil.
Je mi veľmi ľúto tohto statočného podnikateľa. Dosť čo sa mu tovar rozpadáva, ešte ho aj hrubo ohovárajú a zámerne očierňujú a zlí znalci sa ho tiež snažia poškodiť. Ešte že má právne oddelenie, ktoré už páli neustále do všetkých smerov a nepriateľov. Darmo sa snaží zákazníkov presvedčiť, že za všetko môžu oni. Nie všetci to tak chápu. Ja teda určite nie a už nikdy si nič u neho nekúpim.
